Poviedky z pera života

 Neraz som „závidela“ tým, čo sa vo svojich domácnostiach pýšia bicyklovým trenažérom. Živo som si predstavovala, akoby som ho využila, najmä v zlom a sychravom počasí.

Už hodnú dobu mi vadilo, že kardiológovia sa jednotne zhodli a do lekárskeho nálezu mi bez pardonu uviedli nemilý prívlastok „obezita“.

Ale akonáhle som dala päty von z ordinácie, obrátila som sa obezite chrbtom s námietkou, že na tom od iných nie som najhoršie a predsa odo mňa kráčajú po zemi oveľa tučnejší a tak som si nerobila veľkú hlavu.

Skutočnosť však bola taká, že už roky ma trápi vysoký tlak a často musím vyhľadať odborníka, či chcem alebo nie! A ten mi teda vždy povie zopár slov, až mi opadne nálada….

A tak v jeden deň som sa pevne rozhodla a povedala som dosť, zadovážim si „tapirulant“ v našej reči rozumej „bežecký pás“! Manželovi som to odôvodnila tým, že aspoň nemusím utrácať peniaze chodením do „Fitness“, ako aj na súvisiace vhodné oblečenie a obuv.

Čo som ale nechápala, prečo nás všetci odhovárali od tejto kúpi. A naviac mojej polovičke jeho tiež ženatí priatelia, hlasne našepkávali za mojim chrbátom, aby za nič tú vec nekupoval, pritom nedbali na moju prítomnosť.

„Neblázni, len ti to zbytočne bude zaberať miesto“?!

„Aj tá moja, to vraj nutne potrebovala, dodal jeden z nich sarkasticky“!

Tvrdohlavo som ignorovala „všetečné rady“ a tešila som sa až si z peniažok z letnej brigády obstarám vysnívaný bežecký pás. Síce som tiež súrne potrebovala nový notebook, ale peniažky mi už nevystačili na obidvoje. A aj manžel stál pri mojom múdrom rozhodnutí.(Zrejme sa už tešil, že budem predvádzať štíhle nohy v minisukni).

Moja známa pracovala ako vedúca v predajni so športovými potrebami a prisľúbila mi výhodnú zamestnaneckú zľavu. Musela som ešte zniesť hromženie manžela, kým prístroj zmontoval do jeho konečnej podoby…. A hor sa do toho!!!

Ako to nakoniec býva, aj ja som sa zaradila do zoznamu tých, čo trenažéry síce doma majú ale potom už len zaberajú miesto. No pravda je taká, že som ho použila len mesiac. Potom som sa prichytila každé ráno, ako sľubujem sama sebe, že si nájdem cez deň určite čas a každý večer ma zase sakramentsky mrzelo, že ten čas som si nenašla. A tak ubehli dlhé nespočetné mesiace a ja som sa cítila vždy trápne, že tapirulant mi zaberá miesto v izbe, ako mi to bolo sarkasticky predpovedané…

Manžel občas nadhodil uštipačnú poznámku a snažil sa to hodiť na moje zdravie a nie na zbytočnú kúpu tej oštary. Nepomohlo ani pridanie ďalšej tabletky na vysoký tlak. A nepresvedčila ma ani zdravotná sestra v ordinácií, keď ma kardiológ doslova pred ňou sprdol: „Ty si zase pribrala“! Totiž oná zdravotná sestra bola trikrát obrovitá než ja a snažila sa mi vojsť do svedomia, lenže predo mnou si rozkázala kúpiť nie malú desiatu z bufetu.

Proste nič nezaberalo a moja sebakontrola bola na úplnej nule! Nič ma nebavilo už nejakú dobu a kašľala som aj na skrášľovanie a vychytenú módu. Patrím medzi ženy nad štyridsať rokov a ťažko sa už zamestnám. Ako žena v domácnosti, vždy si nájdem dôvod sem-tam niečo zobnúť aj keď našťastie nie som ten typ, čo vyvára a pečie do nemoty. Proste pobyt medzi štyrmi stenami a hlavne príležitosť zasýtiť neustále pocit hladu  zamestnáva myseľ…..

Ako to vždy býva „ dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, až kým“…

Všetko sa na mňa dosť dlho valilo od problémov v rodine, občasné hádky s manželom, ocitli sme sa v kruhu beznádeje, ako ja, tak aj on. Často prichádzal z práce, že mu dlhujú zákazníci mzdu alebo vyplatia len malé percento, ako na smiech. Začal sa potĺkať s aj častým zápalom pľúc a nedarilo sa mu prestať s fajčením. Zbytočne som ho prosila alebo karhala. Odbil ma s tým, že sa bojí viac o moje zdravie a vraj nechcem zhodiť prebytočné kilá ani za svet.

Strach o zdravie môjho manžela ma donútilo konať, začala som od seba, aby mi nemohol vyčítať! Po dlhej dobe som sa postavila na bežecký pás. Predtým som našla vždy dôvod, že mi niečo vadí! Raz, že nemám vhodnú obuv, keď som si ju kúpila, domyslite si sami. Inokedy, že sa mi zase točí hlava, keď po nejakej dobe bežecký pás používam…..

Proste aj napriek depresiám a neľahkému životu v mojej domácnosti, ako aj neustálym zlým správam zo sveta, už sa nemienim vzdať, pokoriť.

„A konečne v obchode, ak sa mi páči nejaká blúzka, nebude mi predavačka ponúkať úplne niečo iné a mne sa z toho dvihne adrenalín“.

Foto: Zdroj Internet – http://www.aristonfitness.it/wp-content/uploads/2014/08/walk-exercise-2.jpg